NEROB SA TAKÝM DÔLEŽITÝM

            O Jánovi XXIII. sa hovorí, že raz sa mu snívalo, ako sa Pánu Bohu sťažoval na veľké bremeno svojho úradu, a ten mu len krátko povedal: „Ján, nerob sa takým dôležitým...“
            Na tieto slová si spomenul istý rakúsky biskup, keď trávil dovolenkový čas v nádhernom prostredí Álp. Hovorí: „ S priateľmi sme sa vrátili z turistiky. Zdravá únava, dobré jedlo na chate, krása okolitej prírody, prekypujúca radosť zo života – jednoducho chvíľa dokonalej harmónie. U mňa bol tento dojem umocnený tým, že som v ten deň po niekoľkotýždňovom snažení dokončil sériu deviatich príhovorov pre náročné „publikum“. Doslova mi padol balvan z pliec. Posledné „Amen“ som napísal takmer barokovo ozdobným ťahom písma.
            Natiahol som sa na mieste pár metrov nad horskou chatou, príhovory som nechal ležať blízko seba a dal som sa uspávať šumom ľadovcových potôčikov. Zrazu ma niečo prebudí. Prudko som vstal a stŕpol som – za mnou stála koza a z jej papule viseli už len posledné zdrapy mojich deviatich rukou písaných príhovorov. Vyskočil som! Moje kázne! Sedem týždňov štúdia a meditácie, výber citátov, dlho zvažované formulácie – a zrazu je všetko fuč! Žiadne kópie! Zalial ma studený pot. Koza akoby pochopila, čo sa stalo a dlhými skokmi sa v neschodnom teréne dostávala do bezpečia.
            Priatelia, vidiac ma, rýchlo pochopili, čo sa stalo. Neodpustili si: „Práve som počul kozu mekotať. Už to robí podstatne pobožnejšie...“ Alebo: „Nepochybne ide o kozu s najvyšším teologickým vzdelaním v Tirolsku!“ Bol som zúrivý pri predstave, že všetko musím začať odznova.
            Predstavil som si pochmúrnu cestu mojich kázní cez tráviaci trakt kozy s tým konečným dôsledkom, že na budúci rok bude na danom mieste krajšie kvitnúť alpská kvetena. Musel som sa chcieť na to pozrieť takto. A uvedomil som si, ako sme v súčasnosti mnohí nastavení: chceme úspech dneška a ten si ceníme viac ako krásne kvety v nasledujúcom roku.
            Spomenul som si na Jána XXIII. a na jeho poznanie vlastnej dôležitosti. Mne Pán neposlal nijaký poučný sen, iba jednu nanajvýš reálnu pažravú a bezočivú kozu. Aby som pochopil jeho posolstvo: „Nerob seba a svoje výplody až takými dôležitými...““